Roadshow v Košiciach

Indícia Roadshow je putovná regionálna konferencia o vzdelávaní. Je určená učiteľom, riaditeľom škôl, zriaďovateľom, aktívnym rodičom a tým, ktorých zaujímajú aktuálne trendy vo vzdelávaní a ktorí zdieľajú s jej organizátormi túžbu po výchove k slobode, zodpovednosti a samostatnému mysleniu. Keďže aj nás, Elbákov, zaujímajú aktuálne trendy vo vzdelávaní, pedagogické inovácie, vydali sme sa 17. októbra 2018 na spomínanú regionálnu konferenciu do Košíc. Na konferencii odzneli krátke, približne 20-minútové inšpiratívne príspevky viacerých rečníkov a nositeľov pedagogických inovácií. Poskytli nové pohľady na rôzne témy týkajúce sa pedagogiky, ako aj príklady dobrej praxe.

Bádateľská ExpEdícia

Príspevok „Chcete lepšie učiť prírodné vedy?“ nám predstavil bádateľskú ExpEdíciu skús, skúmaj, spoznaj. ExpEdícia pomáha učiteľom viesť deti na druhom stupni ZŠ k rozvoju komplexnej prírodovednej gramotnosti a zručnostiam spolupráce s rovesníkmi. Žiaci formulujú na vyučovacích hodinách svoje predpoklady, experimentujú, tvoria modely, rozvíjajú si pozorovacie zručnosti, diskutujú v skupinách, učia sa tvoriť vlastné závery a rozmýšľajú v súvislostiach viacerých predmetov.

Vďaka bádateľskej ExpEdícii tematickými celkami Z mesta na vidiek, Do hôr a Vodná výprava sa vzťah detí k prírodovedným predmetom zlepšuje, sú aktívnejší, angažovanejší a baví ich rozmýšľať. Pracovné zošity pre piatakov prepájajú biológiu a geografiu. Prostredníctvom realizácie aktivít sa žiaci učia rozvíjať spôsobilosť predpokladať (Neviditeľní obyvatelia vody), pozorovať (Život v horských oblastiach), klasifikovať (Stratégie prežitia rastlín vo vode), merať (Zelené zásobárne), či usudzovať (Nie je lebka ako lebka). Aktivity ExpEdície často využívajú modelovanie situácií, v ktorých sa žiaci stávajú súčasťou deja.

Konštruktivistické vyučovanie

Z príspevku profesora Kalaša sme sa dozvedeli, že vyučovanie informatiky prechádza vo vyspelých krajinách veľkými zmenami. Rozšírilo sa už aj na prvý stupeň a kladie dôraz na rozvoj programovacích zručností. K tomuto trendu prispieva aj projekt Informatika s Emilom. Autori projektu v ňom vyvíjajú unikátnu metódu konštruktivistického vyučovania informatiky pre radosť z učenia sa a objavov. Projekt Emil mení informatiku z používania počítača na novú formu bádania, riešenia problémov a spolupráce medzi predmetmi.

Mgr. Anna Tkačiková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Jurskom priblížila vo svojom príspevku malú školičku s veľkým duchom, elánom a kreativitou. Škola sídli v malej kamennej budove postavenej asi v roku 1856. Táto budova priestorovo nepostačuje na počet žiakov a preto sa už väčšina tried učí v priestoroch obecného úradu. V rámci školského vzdelávacieho programu má škola nový vlastný predmet „Zvedavý Kolumbus“, kde sa žiaci zoznamujú s históriou Rómov, rómskymi osobnosťami, tradíciami…

Ing. Katarína Kalášová nás oboznámila s projektom Učiace sa školy. Je určený tým, ktorých oslovili niektoré myšlienky Učiaceho sa Slovenska a radi by ich hneď zavádzali do svojich škôl bez čakania na politikov a ministerstvo.

Pán Sládek nás pozval na exkurziu na Balkán. Dejiny krajín bývalej Juhoslávie totiž ponúkajú tajomstvá, o ktorých sme možno ani nechceli vedieť. Exkurzia je veľmi potrebná pre teenagerov aj pre tých, ktorí ich dospievaním sprevádzajú.

Sila vášne a vytrvalosti

Veľmi pútavý bol tiež príspevok Kľúč k úspechu od Angely Lee Duckworth. Keď mala 27 rokov vymenila svoju náročnú prácu konzultantky v oblasti manažmentu za zamestnanie ešte náročnejšie: učiteľstvo. Odišla učiť siedmakov z verejných škôl v New Yorku matematiku. Pripravovala kvízy a testy, zadávala domáce úlohy, keď boli práce odovzdané, oznámkovala ich. Zarazilo ju, že IQ nebolo jediným rozdielom medzi jej najlepšími a najhoršími žiakmi. Niektorí z jej najlepších žiakov nemali závratne vysoké IQ. Niektorým z jej najmúdrejších detí sa príliš nedarilo. A to ju prinútilo zamyslieť sa.

To, čo sa musia siedmaci naučiť v matematike, je iste náročné: pomer, desatinné čísla, obsah rovnobežníka. Ale tieto veci nie je nemožné sa naučiť. Bola presvedčená, že každý z jej žiakov sa danú látku dokáže naučiť, ak na tom bude tvrdo a dlho pracovať. Po niekoľkých ďalších rokoch vyučovania prišla k záveru, že v oblasti vzdelávania potrebujeme oveľa lepšie porozumieť žiakom a učeniu z motivačnej a psychologickej perspektívy. Jediná vec, ktorú dokážeme vo vzdelávaní najlepšie zmerať je IQ. Ale čo ak to, ako sa nám darí v škole a v živote, závisí od oveľa viac, ako len od schopnosti učiť sa rýchlo a ľahko? Zanechala preto učiteľstvo a išla na postgraduálne štúdium, aby sa stala psychologičkou.

Začala študovať detí a dospelých vo všetkých možných náročných prostrediach. Jej otázkou v každej štúdii bolo, kto je úspešný a prečo. So svojim výskumným tímom odišla na vojenskú akadémiu do West Pointu. Snažili sa predpovedať, ktorí kadeti vo vojenskom výcviku zostanú a ktorí vypadnú. Išli na celoštátnu súťaž Spelling Bee a pokúsili sa predvídať, ktoré z detí postúpia v súťaži najďalej. Pozorovali nových učiteľov, ktorí pracujú v skutočne drsných štvrtiach a pýtali sa, ktorí z nich tam budú na konci školského roka stále učiť a ktorí budú najefektívnejší v zlepšovaní študijných výsledkov svojich žiakov. Spolupracovali so súkromnými spoločnosťami a pýtali sa: Ktorý z týchto predajcov si udrží svoju prácu? Ktorý si zarobí najviac peňazí? Vo všetkých týchto rozdielnych súvislostiach vystupovala jedna charakteristika ako významný ukazovateľ úspechu. Nebola to sociálna inteligencia, nebol to pekný výzor, ani fyzická kondícia a nebolo to ani IQ. Bola to odhodlanosť.

Významný ukazovateľ úspechu

Odhodlanosť je vášeň a vytrvalosť pre dlhodobé ciele. Byť odhodlaný znamená mať výdrž. Odhodlanosť znamená ostať verný svojej budúcnosti, deň čo deň, nie týždeň, nie mesiac, ale roky. A znamená to tvrdo pracovať, aby sa budúcnosť stala realitou. Odhodlanie znamená žiť, akoby bol život maratón, nie šprint. Angela Lee Duckworth začala pred pár rokmi študovať odhodlanosť na verejných školách v Chicagu. Tisícky tretiakov na stredných školách poprosila o vyplnenie dotazníka o odhodlanosti a potom viac ako rok čakala, aby zistila, kto ako zmaturoval.

Ukázalo sa, že odhodlanejšie deti mali oveľa väčšiu šancu zmaturovať. Aj keď ich porovnávala na základe akejkoľvek charakteristiky, ktorú vedela zmerať: príjem rodiny, výsledky štandardizovaných testov, dokonca aj to, či sa deti v škole cítili bezpečne. Nielen vo West Point alebo v súťaži Spelling Bee záleží na odhodlaní. Záleží na tom tiež v školách, zvlášť u detí, ktorým hrozí, že prepadnú. Talent nás neurobí odhodlanými. Existuje veľa talentovaných, ktorí jednoducho nedoťahujú svoje záväzky do konca. Odhodlanie väčšinou s talentom nesúvisí alebo je dokonca v opačnom vzťahu k talentu.

Nastavenie na rast

Tým najlepším nápadom ako u detí budovať odhodlanie je niečo, čo sa nazýva „orientovanie na rast“. S touto myšlienkou prišla Carol Dwecková na Stradfordskej univerzite a je to presvedčenie, že schopnosť učenia nie je pevne daná a že sa môže s úsilím učiaceho sa zmeniť. Dr. Dwecková dokázala, že keď deti čítajú a učia sa o mozgu a o tom, ako sa mení a rastie, keď je pre nás niečo výzvou, majú oveľa väčšiu šancu vytrvať, keď zlyhajú, pretože neveria, že zlyhanie je trvalý stav.

Orientácia na rast je skvelá myšlienka, ako budovať odhodlanie. Ale to nestačí. Potrebujeme zobrať naše najlepšie myšlienky, najsilnejšie intuície a potrebujeme ich otestovať. Potrebujeme zmerať, či sme boli úspešní a musíme byť ochotní zlyhať, nemať pravdu, aby sme mohli začať znovu a poučiť sa z chýb. Inými slovami, potrebujeme byť odhodlaní, robiť naše deti odhodlanejšími. Nahradiť strohé: „Nevieš to“, povzbudzujúcim: „Ešte to nevieš, ešte za to nedostaneš body, ale keď sa to doučíš, keď to zvládneš, potom budeš mať body pridelené.“

Reflexia a spätná väzba

Príťažlivý a prínosný bol aj príspevok približujúci výskum austrálskeho profesora Johna Hattieho ako aj ďalšie príspevky, ktoré na konferencii odzneli. O.i. sme sa dozvedeli, že v krajinách, v ktorých dosahujú najlepšie výsledky, venujú na školách 15 – 25 hodín týždenne spätnej väzbe. 40 – 50 % učiteľov, ak je žiak ticho, tak ho nenavedú na správnu odpoveď, ale odpovedia za neho. Je veľmi dôležité vedieť nastaviť jasné kritériá úspechu a viesť žiaka k jeho dosiahnutiu. V bežnom živote, v rodine, v triede i na poradách v škole sa stretávame s tým, že ťažko znášame kritiku a prijímame chyby.

Mali by sme vedieť, že chybami sa človek učí a nemali by sme ich brať ako vlastné zlyhanie. Už deti v 1. triede by sa mali učiť reflexii a spätnej väzbe. Pani Marta Páleniková vytvorila Kuchársku knihu plnú receptov ako na reflexiu a spätnú väzbu na 1. stupni ZŠ. Jej prianím bolo, aby sa stala pomocníčkou pre učiteľky, ktoré reflexiu chcú robiť a nevedia ako na to. Kuchársku knihu nájdete na webe Komenského inšitútu.

Všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohtoročnej Indícia Roadshow, patrí veľká vďaka. Bol to príjemne strávený deň, počas ktorého všetci aktívni učitelia, riaditelia škôl a priaznivci vzdelávania, ktorí prijali pozvanie organizátorov tohto jedinečného podujatia, načerpali novú energiu a množstvo inšpiratívnych myšlienok. Sme radi, že sme mali možnosť byť medzi nimi.

PaedDr. Erika Petrašková, PhD. & Mgr. Jarmila Pramugová