Z histórie olympijskej štafety



Z histórie olympijskej štafety

Od rituálu k symbolu

Nasledujúce 3 mesiace, od decembra 2018 do februára 2019 bude na našom Súkromnom športovom gymnáziu ELBA sprístupnená výstava „Od rituálu k symbolu. Z histórie olympijskej štafety“. Prenášanie olympijského ohňa v podobe olympijskej pochodne do dejiska olympijských hier sa uskutočňuje ako olympijská štafeta. Vyjadruje odovzdávanie symbolického ohňa z generácie na generáciu, kde najmladší sú vždy nositeľmi nádeje pre ľudstvo. Olympijský oheň, olympijská štafeta a olympijská vlajka sú symboly olympijských ideálov.

Panelová výstava, ktorú nám zapožičal Slovenský olympijský výbor – Slovenské olympijské a športové múzeum so sídlom v Bratislave na Junáckej ulici, približuje 80-ročnú históriu putovania olympijskej pochodne, od prvej štafety v roku 1936 po súčasnosť. Účastníci výstavy sa o.i. majú možnosť dozvedieť viac o otcovi myšlienky olympijskej štafety. Bol ním Carl Diem, nemecký športový funkcionár, generálny sekretár Organizačného výboru Hier XI. olympiády 1936 v Berlíne. Theodor Lewald, člen Medzinárodného olympijského výboru a prezident Organizačného výboru Hier XI. olympiády 1936 predniesol návrh 18. mája 1934 počas 33. zasadnutia Medzinárodného olympijského výboru v Aténach. Návrh na usporiadanie štafety členovia MOV prijali s nadšením. O dva roky neskôr, 20. júla 1936, Konstantin Kondylis, rodák z Olympie, ako prvý bežec v histórii olympijskej štafety opustil s pochodňou Olympiu. Za dvanásť dní 3075 bežcov donieslo oheň do Berlína. Fritz Schilgen, nemecký bežec na stredné trate, zapálil oheň na olympijskom štadióne 1. augusta 1936.

Pozoruhodná skutočnosť

Pozornosť na výstave je venovaná aj skutočnosti, že v roku 1936 jediný raz v histórii štafeta prebehla aj cez dnešné územie Slovenska. V stredu 29. júla 1936 o druhej hodine popoludní štafeta prebehla z Maďarska cez hraničný prechod Oroszvár – Horvátjárfalu (dnešné obce Rusovce a Jarovce) do rakúskeho Kittsee. Medzi divákmi vítali bežcov v hojnom počte aj obyvatelia neďalekej Bratislavy. Uvádzané obce, v súčasnosti mestské časti Bratislavy, sa stali súčasťou územia Československa v roku 1947.

O nesmierne príťažlivú a prínosnú výstavu je na škole veľký záujem. Žiaci, zamestnanci školy, ako aj rôzne návštevy sa so zaujatím pristavujú pri obsahovo bohatých výstavných paneloch. Oboznamujú sa s históriou olympijskej štafety, ktorá je sprístupnená nanajvýš pútavou formou. Pozornosť priťahujú aj zaujímavé informácie, týkajúce sa olympijského ohňa.

Dojmy žiakov:

Olívia: Táto výstava je podľa mňa veľmi zaujímavá. Dá sa z nej veľa naučiť, či už z histórie športu alebo anglického jazyka. Bol to veľmi dobrý nápad zrealizovať túto výstavu. Veľmi sa mi páči. Textové ako aj obrazové informácie sú jednoducho skvelé. Moju pozornosť upútali hlavne informácie o múdrych, vzdelaných ľuďoch, tvorcoch zaujímavých návrhoch. Patrí medzi ne architekt návrhu olympijského štadióna, tvorca návrhu zapaľovania ohňa prostredníctvom slnečných lúčov s pomocou parabolických zrkadiel, otec myšlienky olympijskej štafety, či autor návrhu olympijskej fakle.

Bertík: Je to vynikajúce. Som rád, že máme na Elbe túto výstavu. Ďakujem, že sa tak môžem naučiť veľa o histórii olympijskej štafety. Veľmi ma zaujali aj informácie o olympijskom ohni, ktorý sa považuje za symbol nesmrteľnosti olympijskej myšlienky.

Vratko: Výstava Od rituálu k symbolu je znamenitá. Obzvlášť ma zaujala skutočnosť, že v roku 1936 olympijská štafeta jediný raz v histórii prebehla aj cez dnešné územie Slovenska. Nevedel som o tom. Interesantná bola pre mňa aj informácia, že oheň pre VI. zimné olympijské hry v roku 1952 zapálil na olympijskom štadióne vnuk polárneho bádateľa Nansena.

Fotogaléria

PaedDr. Erika Petrašková, PhD.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *