Osobný rekord

Do Turína, dejiska tohtoročných ME v rýchlokorčuľovaní, sme prišli v utorok, 10. januára 2017. Od štartu pretekov nás delili ešte 3 dni. Do zahájenia pretekov sme absolvovali dva tréningy na slávnom štadióne Palavela, kde sa v roku 2006 konali olympijské hry. Prvý tréning sme začali s tímom z Turecka a ďalší s tímom z Talianska. V piatok ráno sa uskutočnilo zahájenie pretekov. Z dôvodu bezpečnosti nás sprevádzali policajti. Po vstupe na štadión som videl všetky tímy z Ruska, Veľkej Británie, Holandska, Nemecka, skrátka z celej Európy. Videl som, ako sa všetky tieto tímy „rozohrievajú“, začali si zvykať na ľad, kontrolovali si, ako majú nabrúsené nože a podobne.

Prvé preteky sa uskutočnili na 1 500 metrovej trati. Tam som sa postavil na štartovaciu líniu. Hneď vedľa mňa bol športovec, ktorý je na tejto trati držiteľom svetového rekordu a pochopiteľne aj lídrom týchto pretekov. Priznám sa, boli riadne nervy, avšak všetko prebehlo v poriadku. Umiestnil som sa na 41. mieste. Odnášam si však z týchto pretekov osobný prezent (z angličtiny present = darček), ktorý spočíval v dosiahnutí môjho osobného rekordu.

Ďalšie preteky sa uskutočnili na 500 metrovej trati. Bol to šprint. Pre zmenu som sa postavil vedľa pretekárov z Nemecka a Izraela. Žiaľ, nepodarilo sa mi kvalifikovať do semifinále. V tejto disciplíne som sa umiestnil na 36. mieste. Poslednou disciplínou boli preteky na 1 000 metrov, kde som sa na štarte postavil medzi súperov z Francúzska, Švédska, Turecka a Srbska. Žiaľ, ani v tejto disciplíne sa mi nepodarilo kvalifikovať do semifinále, avšak odnášam si z tejto trate takisto svoj osobný rekord.

Oliver Ringer