Strieborná medailistka

Hoci je naše gymnázium v porovnaní s inými školami pomerne mladou a malou školou, za 10 rokov dosiahlo veľké množstvo úspechov. Môže sa pochváliť viacerými poprednými umiestneniami žiakov na celoštátnych, európskych, aj svetových podujatiach. Na škole študuje viacero majstrov Slovenska v rôznych športoch, majsterka Európy a majsterka sveta.

V októbri 2016 si z Majstrovstiev sveta v pretláčaní rukou priniesla striebro septimánka Klaudia Lišková, ktorá na našom gymnáziu študuje už od prímy. K pretláčaniu rukou (armwrestlingu) sa dostala náhodne. Skúšala pred ním bedminton, aj hádzanú, avšak našla sa až v tomto netradičnom športe. Venuje sa mu približne 4 roky, ale za túto pomerne krátku dobu už získala viacero cenných kovov. Hrdí sa statusom trojnásobnej víťazky stredoškolskej súťaže Silná ruka, dvojnásobnej seniorskej majsterky Slovenska, titulom vicemajsterky Európy, vicemajsterky sveta, aj umiestnením v ankete TOP 5 najlepších športovcov za rok 2016, bez určenia poradia. Výsledky tejto ankety vyhlásila Slovenská asociácia pretláčania rukou koncom minulého kalendárneho roka, kedy som Klaudiu požiadala o krátky rozhovor.

 Podľa mnohých patrí tento šport k mužským športom. Ako ste sa k nemu dostali?

K pretláčaniu rukou som sa dostala vlastne vďaka škole, ktorú doteraz navštevujem a môjmu učiteľovi športovej prípravy Mgr. Radoslavovi Kubánkovi, ktorý sa ma opýtal, či by som si to chcela vyskúšať, veď silná ruka sa koná len raz do roka. Nevedela som, čo ma čaká a čo od toho zas môžem očakávať ja. Začínala som ako úplný amatér, no zapáčilo sa mi to natoľko, že ma neskôr oslovil môj terajší tréner Gabriel Harčarik, za čo som im obom veľmi vďačná. Našla som si druhú rodinu − športovcov, ktorí milujú rovnako tento šport ako ja.

Čím si vás tento šport získal?

Najskôr tým, že môžem cestovať, spoznávať nových ľudí, rôzne kultúry a robiť to, čo ma baví. Na začiatku som bola veľmi bojazlivá, neskúsená a agresívna ako keď zaženiete zviera do kúta. Všetky moje terajšie skúsenosti neprišli zo dňa na deň, ale dalo by sa povedať, že rokmi. Tento šport, rodina, môj tréner, škola, priatelia, okolie zo mňa spravili takého človeka, akým dnes som a to si neskutočne vážim.

Kto si všimol a začal rozvíjať váš talent?

V prvom rade moja mamina, ktorá ma vedie už od malička k športu a neskôr učitelia a môj tréner, s ktorým trénujem doteraz. Aj keď nám prvý spoločný štart s trénerom nevyšiel, som rada, že som si uvedomila, čo chcem v tomto športe dosiahnuť a vďaka trénerovi, ktorý to nezabalil ešte na začiatku.

Nedávno ste sa zúčastnili Majstrovstiev sveta, kde súťažilo 52 krajín a 1200 športovcov. Bol to jeden z najťažších šampionátov. Vy ste na ňom dosiahli skvelé výsledky. Priblížte nám priebeh, atmosféru tejto súťaže, čo všetko jej predchádzalo…

Súťaži a samotnému štartu na nej, predchádzala medaila z majstrovstiev Európy, vďaka ktorej som mala “miestenku“ na svet. Samozrejme aj príprava počas prázdnin, kedy som trénovala aj dvojfázovo. Príprava bola ťažká, miestami bolestivá, no zaťala som zuby a šla som si za tým, čo som si zaumienila. Vybojovať medailu na majstrovstvách sveta. Cieľ som splnila a ešte stále tomu nemôžem uveriť, že som si domov priniesla striebro z tak ťažkého šampionátu. Atmosféra sa dala krájať, lebo každý súťažiaci chce vyhrať a prebojovať sa do semifinále a neskôr do finálového zápasu je veľmi ťažké. Vždy sa teším na tieto šampionáty, pretože tam stretnem ľudí, s ktorými sa inak nemám možnosť vidieť a rozprávať.

Ako ste sa na Majstrovstvá sveta pripravovali? Ako vyzerá váš tréningový deň?

Príprave na majstrovstvá sveta som venovala celé letné prázdniny a pár týždňov zo septembra. Vtedy sa už všetko doťahovalo do konca a kontrolovala sa váha, aby som navážila do váhovej kategórie. Teraz počas školy trénujem väčšinou ráno, aby som po škole stíhala ostatné mimoškolské aktivity, ktorým sa venujem. Nebyť ústretového vedenia školy, ktorú navštevujem, bolo by to omnoho ťažšie všetko skĺbiť dokopy.

Čo je podľa vás potrebné pre dosiahnutie tak krásneho úspechu − patriť medzi svetovú športovú špičku?

Určite štipka talentu a veľmi veľa driny za tým stojí. Nie je jednoduché dostať sa medzi najlepších, pretože konkurencia každým rokom narastá až sa nestíham čudovať a preto nesmiem ani ja zaspať na vavrínoch.

Prečo ste sa rozhodli študovať práve na našom gymnáziu?

Na začiatku som nevedela, čomu sa chcem venovať, len som jednoducho chcela zmeniť školu, kolektív, nadviazať nové kontakty, všetko ostatné prišlo časom. Osobne si myslím, že lepšie rozhodnutie som ani nemohla spraviť. Nebyť Elby, tak by som dnes nebola tam, kde som. Škola mi dáva zázemie, istotu a veľkú podporu, za ktorú som im nesmierne vďačná.

Čím je táto škola pre vás výnimočná?

Jej prístupom k žiakom a športu. Má veľmi humánny a priateľský prístup. Nikde inde by som nenašla tak ústretové vedenie.

Ste v septime, budúci školský rok vás čaká maturita. Aké sú vaše ďalšie plány a sny, ktoré by ste radi naplnili?

V prvom rade zodpovedne pristúpiť k maturitným skúškam a nič nenechať na náhodu. Cieľ je čo najlepšie zmaturovať. Určite chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, buď tu v Prešove alebo v Bratislave, pravdepodobne fakulta športu a samozrejme sa dobre pripraviť na Majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať v máji.

Klaudia, ďakujem Vám za rozhovor a v novom roku 2017 prajem veľa pevného zdravia, šťastia, radosti a úspechov.

PaedDr. Erika Petrašková, PhD.